V dnešnom článku si vysvetlíme, aký je rozdiel medzi chcením problémy riešiť a rozhodnutím sa problém riešiť. V oboch prípadoch chce síce daný človek svoju situáciu riešiť, no jeho vnútorné nastavenie je v oboch prípadoch iné a práve toto vnútorné nastavenie ovplyvňuje, čo sa v realite udeje a ako sa budú veci vyvíjať. Preto je dôležité pochopiť rozdiel medzi chcením a rozhodnutím sa.
Skôr ako sa pustím do vysvetlenia súvislostí, začnem jedným silným príkladom zo života. Pred piatimi rokmi prišla ku mne na konzultáciu masérka, ktorej zrazu začali odpadávať klienti počas masáže a ona dostala strach sa kohokoľvek dotknúť. Dôvod odpadávania sme zistili na jednej klientke, ktorá k nej prišla s prosbou vymasírovať šiju a pritom jej celú masáž rozprávala, ako ju bolí rameno, že ho rieši už dlhé obdobie, chodí od lekára k lekárovi, skúsila snáď už všetko a nič nepomáha. Daná masérka jej v dobrej viere išla na rameno siahnuť a pani v tom momente odpadla. Masérka vravela, že stačilo stlačiť jeden bod a rameno by ju prestalo bolieť. Klientka však podvedome radšej odpadla, aby jej ten problém nezobrala. Nevieme, na čo ten problém potrebovala mať v živote, ale očividne sa ho ešte nechcela vzdať, hoci to naoko vyzeralo, že sa ho naozaj snaží riešiť. Veď chodí od lekára k lekárovi, od dverí k dverám, skúša všetko možné a nič nezaberá. Keď však príde riešenie, ktoré by jej v priebehu minúty pomohlo, celú akciu podvedome sabotuje. Nebola to vedomá reakcia na situáciu, ale podvedomá. Ani samotná pani si určite neuvedomovala, že také nastavenie má. Je to však dokonalá ukážka toho, ako naše podvedomie rozhoduje o tom, čo sa v našom živote bude diať. Či riešenie nášho problému nájdeme, alebo nenájdeme.
Masérka si spätne prehrala všetky situácie, kedy jej klienti odpadli a všetky mali jedno spoločné. Klient chcel vymasírovať niektorú časť tela a popri masáži sa sťažoval na niečo iné. Keď mu chcela v dobrej viere pomôcť a začala mu daný problém masírovať, klient odpadol.
Uvedomenie, ktoré si masérka z konzultácie odniesla, bolo, že sa má sústrediť na to, čo chce klient vymasírovať. Keď bude chcieť riešiť to, na čo sa sťažuje, povie jej to a vtedy sa mu pokúsi s problémom pomôcť. Inými slovami – pomáhaj len tomu, kto ťa o pomoc požiada, nie tomu, kto ti o svojom probléme rozpráva. Akonáhle dala toto pravidlo do praxe, klienti jej prestali odpadávať.
Táto konzultácia bola aj pre mňa veľmi silná a hoci od nej uplynulo takmer päť rokov, neustále mám tento odkaz na pamäti. Preto vždy, keď mi klienti ďakujú za pomoc, ja im poďakujem za to, že mi dovolili pomôcť im. Bez ich odhodlania a rozhodnutia je moja snaha zbytočná. Ja im síce vysvetlím a ukážem riešenie, ale nakoniec sú aj tak oni tí, ktorí ho musia do svojho života vložiť a svoju situáciu zmeniť.
Správny postoj k riešeniu problémov výrazne ovplyvňuje kvalitu nášho života. Poďme si teda ten rozdiel vysvetliť.
…
Aktivovanie udalostí vo vonkajšom svete
To, či iba chceme veci riešiť, alebo sme skutočne rozhodnutí riešiť ich, môžeme vidieť podľa toho, čo k nám prichádza z vonkajšieho sveta. Ako sme si v minulom článku povedali, ak sa rozhodneme problém riešiť, život nám začne pomáhať. Začne nám posielať tie správne náhody, tých správnych ľudí, tie správne informácie, aby nám pomohli.
Ak sme rozhodnutí svoj problém riešiť, začnú k nám prichádzať informácie a náhody, ktoré nás emočne upútajú, a my cítime, že presne toto sme potrebovali teraz počuť, zažiť, vidieť… Zároveň tieto informácie k nám prichádzajú väčšinou s ľahkosťou a samé. Stretneme známeho, ktorého sme 10 rokov nevideli, a on nám odporučí presne to, čo potrebujeme. Následne ho zase 10 rokov nestretneme.
Ak iba chceme riešiť svoj problém, väčšinou k nám nič neprichádza, hoci o svojom probléme neustále premýšľame, skutočne nás trápi a chceme ho riešiť. Nie sme však rozhodnutí a tak informácie, ktoré k nám prichádzajú, sú „emočne prázdne“. Žiadna nás nezaujme, pri žiadnej necítime pocit, že toto sme potrebovali počuť a pod.
To je aj prípad pani s ramenom. Chodila od dverí k dverám, ale nikto jej nedokázal pomôcť. Žiadna pomoc nebola efektívna a som si istá, že to nebola vina lekárov, ale jej vnútorného nastavenia. Dôkazom je situácia, keď stretne človeka, ktorý jej vie pomôcť, ona radšej odpadne. Ako som spomínala vyššie, jej odpadnutie nebolo vedomé, bola to podvedomá reakcia psychiky, vďaka ktorej si môžeme jej skutočné podvedomé nastavenie odvodiť. Vedome síce chcela svoju situáciu riešiť, preto chodila a hľadala riešenie, ale podvedome z nejakého dôvodu ešte nebola odhodlaná daný problém vyriešiť, preto lekári a ľudia, ktorých stretávala, jej neboli schopní s problémom pomôcť.
Naše podvedomie určuje, čo sa nám v reálnom živote deje.
Vďaka tomu si môžeme z udalostí v našom živote odvodiť, aké je naše skutočné podvedomé nastavenie a čo musíme v sebe zmeniť, ak chceme zažívať inú realitu.
Tomu, ako čítať svoje podvedomie, je venovaná kniha Osobnostná zrelosť. Teraz sa tomu nebudem hlbšie venovať. Týmto článkom chcem upriamiť vašu pozornosť na to, aby ste začali pozorovať, čo k vám v súvislosti s vaším problémom prichádza. Sú informácie a udalosti s problémom spojené pre vás emočne zaujímavé? Alebo žiadna nie je efektívna a nepomáha? Ak sú informácie emočne zaujímavé, je predpoklad, že ste správne nastavení a nielenže chcete svoj problém riešiť, ale ste aj rozhodnutí svoj problém riešiť. Ak sa však v realite nič nedeje alebo to, čo sa deje, vám nepomáha, hoci sa snažíte a hľadáte riešenia, je dosť možné, že ešte nie ste rozhodnutí situáciu skutočne riešiť.
Príklad z môjho života. Pred pár rokmi som mala kanceláriu v iných priestoroch a rozmýšľala som o zmene. Vedela som, že chcem odísť a tak som dva mesiace na internete pozerala kancelárie, no žiadna mi nevyhovovala. Síce som vedome chcela zmenu, robila som kroky, googlila som, ale tá správna miestnosť neprichádzala. Spätne viem, že sa vo mne ešte miešali pochybnosti, či zmenu urobiť a ak áno, aká by mala nová miestnosť byť. Akonáhle som sa však finálne rozhodla, že chcem novú kanceláriu, prvý inzerát, na ktorý som na internete klikla, bola moja súčasná kancelária a do týždňa bola zmluva podpísaná. Bol to naozaj prvý inzerát, na ktorý som po vnútornom rozhodnutí klikla, a zároveň to bol inzerát, ktorý bol na internete niekoľko mesiacov, takže tam bol aj tie dva mesiace, kedy som neúspešne googlila a hľadala vhodné ponuky.
Toto je priam ukážkový príklad toho, ako život funguje a mohla by som vám dať nespočet ďalších takýchto príkladov z môjho života, zo života klientov či kamarátov. Všetky „zázraky na počkanie“ sa udiali, až keď sa daní ľudia ROZHODLI svoju situáciu riešiť. Nič viac k tomu netreba, no zároveň viem, že nie vždy je ľahké rozhodnúť sa a odhodlať sa. Niekedy je nutná väčšia dávka utrpenia, ktorá nás do rozhodnutia nakoniec dotlačí. Veľa ľudí sa rozhodne venovať sa svojmu zdraviu, až keď vážne ochorejú alebo prídu na konzultáciu riešiť vzťahy, až keď partner hrozí rozvodom.
…
Vnútorné myšlienkové pochody
Vyššie sme si popísali, ako môžeme odčítať svoje vnútorné nastavenie z udalostí, ktoré si aktivujeme vo vonkajšom svete (či k nám prichádzajú emočne zaujímavé informácie, alebo „prázdne“ informácie). Okrem toho si môžeme odvodiť svoje skutočné vnútorné nastavenie aj pozorovaním vlastných myšlienkových pochodov a to nasledovne.
Ak iba chceme problém riešiť, väčšinou sa naše myšlienky venujú túžbe, aby bol problém vyriešený.
Ak sme však rozhodnutí problém riešiť, premýšľame o krokoch, ktoré musíme urobiť, aby sme ho vyriešili.
Krásny príklad je, keď chceme schudnúť. Nášmu chceniu sa nedá nič vytknúť. Naozaj z hĺbky svojej duše túžime byť chudí, predstavujeme si, aké by bolo úžasné byť štíhli a sme nešťastní zo súčasného stavu. Vo svojich myšlienkach sa však nezamýšľame nad riešením situácie ani nepremýšľame o krokoch, ktoré nám s chudnutím pomôžu. Buď len bedákame nad súčasnou situáciou, alebo snívame o výsledku (štíhlom tele).
Naproti tomu človek, ktorý je rozhodnutý schudnúť, je zároveň odhodlaný ísť do akcie, čím si automaticky začne „šťastné náhody“ priťahovať. Uvedomuje si momentálny problém, vie, čo je jeho cieľ a je ochotný do toho cieľa kráčať. Človek, ktorý iba chce, často nie je ochotný kráčať, chce iba výsledok a preto sa jeho život nemení a „šťastné náhody“ neprichádzajú. Resp. tie náhody prichádzajú, život nám pomáha neustále a neúnavne, ale žiadna z informácií daného človeka emočne neoslovuje. Keby aj stretol super trénera, nešiel by s ním cvičiť. Keby mu aj niekto rozprával o zmene stravy, nezaujímalo by ho to. On síce chce mať výsledok, ale zatiaľ nie je rozhodnutý ten výsledok dosiahnúť.
Druhým poznávacím znakom nášho vnútorného nastavenia je, že človek, ktorý iba chce problém riešiť, väčšinou prenáša zodpovednosť na iných ľudí. Čaká, že nejaká tabletka vyrieši jeho problémy spojené s obezitou. Čaká, že tréner nastaví tréningy tak, aby on nemusel pre chudnutie urobiť nič, iba sa na tréning dostaviť. Daný človek je v procese zmeny pasívny a má tendenciu prenášať zodpovednosť za svoj problém na iných ľudí (doktorov, odborníkov, partnerov…).
Naproti tomu človek, ktorý je rozhodnutý problém riešiť, je v celom procese aktívny. Nečaká, že tabletka alebo tréner vyriešia problém za neho. S ľuďmi okolo seba sa radí, nechá si pomôcť, nechá sa inšpirovať, ale plne si uvedomuje, že v konečnom dôsledku musí urobiť zmenu on sám. Preto, keď k nemu príde emočne zaujímavá informácia, poteší sa a automaticky ju aplikuje do života, čím svoje klbká problémov postupne rozmotáva.
…
Verím, že som vám týmto článkom pomohla vniesť jasno do tejto dôležitej témy pre život. Ak chceme čokoľvek vo svojom živote riešiť, potrebujeme, aby naše postoje a postupy boli efektívne. Toto je jeden z dôležitých krokov, ktoré musíme mať na pamäti. Iba chcieť nestačí, potrebujeme sa rozhodnúť.
Zároveň si uvedomujem, že posun od chcenia k rozhodnutiu si niekedy vyžaduje hlbší vnútorný proces a neudeje sa lusknutím prsta. Aj ja v mnohých situáciách potrebujem dlhší čas, kým sa mi podarí prehupnúť sa z fázy chcenia do fázy rozhodnutia. Je to úplne prirodzené. Je však dôležité mať neustále na pamäti, že až fáza rozhodnutia prinesie to správne ovocie. Ak teda cítime, že sme ešte vo fáze chcenia, je potrebné pokúsiť sa čím skôr preklopiť do fázy rozhodnutia.
Tento dlhý článok som vám spísala, aby ste neostávali v pocitoch beznádeje alebo krivdy, že sa vám od života nedostáva, čo chcete. Ak máte v niektorých oblastiach života takýto pocit, zamyslite sa, či ste vo fáze chcenia alebo rozhodnutia. Pocity krivdy sú bežným sprievodným javom, ak ostávame dlhodobo iba vo fáze chcenia. Vtedy sa naozaj nič v našom živote nedeje. Žiadne rady a riešenia nie sú efektívne a my iba trpíme, hoci po zmene túžime. Je prirodzené, že v takom prípade cítime krivdu vo vzťahu k životu, ale nie je to o živote samotnom. Život je tu stále pre nás a je ochotný nám so všetkým pomôcť. My sa akurát musíme rozhodnúť svoju situáciu riešiť a byť ochotní kráčať. Nielen chcieť výsledok, ale byť aj ochotní pre zmenu niečo urobiť.
.
Zrelosť osobnosti (stiahnuť zdarma)
Vzťahová zrelosť – online kurzy
SÚVISIACE ČLÁNKY: